ESA 2003

ESA 2003

„ Moravské návraty“

Už po desiaty krát sa zišli priaznivci astronómie a bicyklovania v Hornonitrianskej hvezdárni Partizánske, kde začali svoju spanilú jazdu po astronomických zariadeniach na Morave. Preto aj názov tohtoročného ebicykla, v priebehu ktorého sme od 8. do 14. augusta chceli navštíviť hvezdárne doteraz neprebádané, bol „ Moravské návraty “.

 Zraz ebicyklistov nebol až taký hektický ako po iné roky, pretože sa na poslednú chvíľu odhlásili z akcie viacerí účastníci. A tak kompletná zostava, ktorá odchádzala na akciu bola sedem cyklistov a vodič sprievodného vozidla.

   Do prvej etapy sme vyrazili v skorých ranných hodinách. Prvý úsek cesty až po Trenčín viedol po hlavnom ťahu a preto sme boli radi, keď sme odbočili na vedľajšiu cestu do Nového Mesta nad Váhom. V tomto úseku sme sa pokochali nádhernými pohľadmi na zrúcaninu Beckovského hradu.

Do Nového Mesta sme prišli už celkom vyhladovaní a tak sme si urobili obedňajšiu prestávku. Potom nasledovalo pomalé stúpanie k hraničnému priechodu a prejazd cez hrebeň Bielych Karpát. V obci Nivnice, kde sa v roku 1592 údajne narodil Ján Ámos Komenský, sme sa osviežili na miestnom kúpalisku.

To už sme mali na dohľad Uherský Brod, kde sme po krátkom stúpaní dorazili v dobrej pohode do hvezdárne nad mestom. Tu sme boli milo privítaní pracovníkmi hvezdárne pod vedením pána Rostislava Rajchla, ktorí nám ukázali  hvezdáreň a porozprávali o histórii astronómie, pozorovateľských aktivitách a svojich plánoch do budúcnosti. V neskorých večerných hodinách sme posedeli v spoločnosti domácich astronómov pri opekaní.

   Na ďalšie ráno sme sa po ľahkých raňajkách rozlúčili s miestnymi hvezdármi a vyrazili do ďalšej etapy. Po vedľajších cestách si všetci do sýtosti vychutnali typicky moravský profil trate hore, dole, hore a zase.... Našou hlavnou zastávkou na trase bola hvezdárnička v Kroměříži, ktorú sme už pred dvoma rokmi neplánovane navštívili, ale nemali sme možnosť sa do nej pozrieť. Tento rok sme sa dopredu ohlásili u Jakuba Koukala, ktorý obhospodaruje hvezdáreň a spolu s ostatnými amatérmi udržuje hvezdáreň v prevádzke. Na budove bolo vidieť, kde sa podpísali minuloročné záplavy.

Po návšteve hvezdárne sme sa vykúpali v rekreačnom stredisku pri meste a dosýta najedli v reštaurácii Šport. Účastníci ebicykla si dobre pamätajú, čo to dosýta znamená, keď už aj ebicyklista pod krycím menom „Votrelec“ nebol schopný skonzumovať všetko jedlo. Záver dňa sme zrýchleným presunom ukončili v Přerovskej hvezdárni. Aj tu sa nám potvrdilo, že na Morave sú prívetiví a ochotní astronómovia. Napriek tomu, že ani hvezdáreň v Přerove nemá stálych pracovníkov, ponúkli nám možnosť stráviť u nich vo hvezdárni dve noci. Po celú dobu našej návštevy sa nám venoval Petr Karel, pracovník Meopty. Sobotný večer sme strávili obhliadkou hvezdárne a jej prístrojového vybavenia. Aj keď na ďalekohľadoch bolo vidieť ich vek, predsa sme mohli závidieť českej astronómii optické zázemie, ktoré za predchádzajúce roky nadobudli. Túto noc viacerí ebicyklisti spali pod hviezdnou oblohou a počítali Perseidy.

   Nedeľa bola pre všetkých odpočinkový deň, počas ktorého sme si prešli starobylé mesto Přerov a ponavštevovali všetky dostupné pamätihodnosti. Aj v tento deň bolo veľmi teplo, tak sme neskoré popoludnie strávili pri vode. Večer sme si spríjemnili ohniskovými špecialitami,  ako sú pečená kukurica „a la Horňák“ a špekáčiky na přerovskom rošte. Skončili sme pri poháriku dobrého vínka, ktoré zasponzoroval zakladateľ ESA Vladimír Mešter.

   Pondelkové ráno nás zastihlo pri rýchlom balení našich odevov a cestných tátošov. V meste sme zvládli oneskorené raňajky a hurá do sveta. Ešte sme neodjazdili ani desať kilometrov, keď sme pri ceste na naše prekvapenie uvideli kupolu hvezdárne. Boli sme v Brodku u Přerova. Areál, v ktorom sa nachádzala aj kupola, bol zamknutý. Domáci nás poslali za majiteľom kľúča od budovy a ten nás uviedol ďalej. Jediným miestom, kde sme sa nedostali bola práve zmienená kupola, od ktorej nemal kľúč. Ale v budove, kde sídlia miestni skauti boli nástenky na ktorých sme si mohli pozrieť históriu stavby a rozvoja hvezdárne.

Naše ďalšie putovanie sme prerušili v Prostějove, kde sa nachádza veľmi pekná hvezdáreň, ktorú sme navštívili už pred dvoma rokmi. Niektorí ebicyklisti tu však ešte neboli a tak sme si, aj keď neohlásení, prezreli  hvezdáreň. Ďalšia cesta nás zaviedla do Drahanskej vrchoviny, kde sme pri ceste nad obcou Malé Hradisko objavili veternú elektráreň. Po prekonaní posledných kopcov sme dorazili do etapového mesta Boskovíc. Ubytovanie sme mali zaistené v telocvični miestneho gymnázia. A po večernej návšteve mesta sme sa dostali aj do budovy ZUŠ, na ktorej je umiestnená pozorovateľňa. Tu nás čakal Michal Němec, aby nám ju ukázal a porozprával zopár slov o astronómii v ich meste.

   Ďalšia etapa nás mala doviesť z Boskovíc až do Veselí nad Moravou. Táto etapa bola najdlhšia z celej trasy ebicykla a merala 130 kilometrov. Vzhľadom na dĺžku trasy sme nemali naplánovanú žiadnu z turistických atrakcií v Moravskom krase. Hneď v prvých kilometroch sme natrafili na zachovalú huť Františka, pri ktorej sme sa aj zastavili aby sme si ju lepšie obzreli.

Brno sme sa snažili obísť čo nám spôsobilo menšie problémy, pretože pri jeho obchádzaní sme po prvý krát v tomto roku mali nedobrovoľnú turistickú vložku. Jedinou dlhšou prestávkou na trase bola odpoludňajšia prestávka, ktorá pozostávala z kompletného obeda.

Do Etapového mesta Veselí nad Moravou sme dorazili až v podvečer. Privítal nás riaditeľ hvezdárne pán Kazík. Tradične milé privítanie nás už nemohlo prekvapiť. Z tejto etapy nám najviac v zostalo v pamäti celodenné teplo, preto nás veľmi potešila fungujúca sprcha vo hvezdárni. Večer sme strávili vonku v očakávaní maxima meteorického roja Perzeíd, ale zlé podmienky nás zahnali do spacákov.

   Na druhý deň nás zobudilo upršané ráno a ten kto sa v noci neschoval pod strechu tak musel veľmi rýchlo urobiť. Z teplých spacákov sme sa veľmi neponáhľali, pretože sme mali pred sebou najkratšiu trasu na celom ebicykli. Ešte sme sa trocha pomotali po Veselí a hurá domov na Slovensko. Tých pár kilometrov, ktoré nás delili od najmenšej hvezdárne na Slovensku sme zvládli v odpočinkovom tempe. Do hvezdárne v Sobotišti sme prišli v čase oneskoreného obeda a preto naša prvá cesta viedla tam, kde podávajú niečo na jedenie. Napokon sme aj tak skončili pri chmelovej polievke. Až večer nás čakalo to pravé finále v podobe nám už dobre známych zemiakových placiek. Tých aj tento rok hostitelia, vedení Svetozárom Štefečkom, prichystali pre náš malý pelotón viac ako sme boli schopní zvládnuť. Aj poslednú noc sme trávili pod hviezdami a poniektorí až do rána. Tu sa skončilo naše tohtoročné putovanie a všetci sa rozišli do svojich domovov.

Desiaty ročník Ebicykla Slovenských Astronómov  mal dĺžku asi 430 kilometrov a „ sedem statočných“ cyklistov si poctivo odjazdilo celú trasu na svojich verných tátošoch. Dúfam, že sa o rok znova stretneme a naše stavy doplnia aj ďalší účastníci tejto báječnej akcie.

 Ján Horňák