Esa 2021

Esa 2021

Ebicykel Slovenských Astronómov

XXVIII. ročník  – „ Súľovské Coronálie “

                Tohtoročná trasa bola vzhľadom na COVID-19 znova len náhradný plán, podobne ako v minulom roku. Základňu sme mali v Súľove v turistickej ubytovni priamo v areáli futbalového ihriska a trasy boli plánované hlavne v lokalite Súľov a blízke okolie. Termín konania akcie bol určený na 24. – 30. júla.

                V sobotu sme vyrazili známou cyklotrasou cez Dolné Vestenice a Nitricu smerom na Nitrianske Rudno, kde sme podobne ako v minulom roku absolvovali prvú občerstvovaciu prestávku.

Potom sme pokračovali cez Gápel a ďalej lesom cez sedlo Javorinka do Čičmian, kam sme dorazili v čase obeda. Po ľahkom obede sme zamierili cez Fačkov a obchvatom Rajca - cyklotrasou až do Malej Čiernej.  Tam sme so šťastím vyčkali na príchod krčmárky a pred posledným stúpaním doplnili tekutiny.

Do Súľovskej doliny sme sa prehupli v sedle Marek a zjazdom sme sa vydali cez Hradnú do miesta nášho pobytu do Súľova. Tam nás už očakávali ebicyklisti, ktorí pred nami dorazili autami. K večeru sme sa zišli všetci účastníci a po príchode sprievodného vozidla s batožinou sme sa ubytovali v turistickej ubytovni. Auto nám doviezlo aj potravinové zásoby a tak sme mohli zahájiť ESA 2021 večernou opekačkou a oslavami Vladimíra, ktorý mal v tento deň meniny. Dlho do noci sme sedeli pri ohníku.

                Nedeľné ráno sme sa nemuseli baliť ako to býva pri etapových ročníkoch. V sychravom počasí sme sa pomaly vydali do kopcov cez sedlo Patúch. Potom sme opatrne zbehli po ešte mokrých chodníčkoch do Zbyňova a Rajeckých Teplíc.  V Tepliciach sme sa ešte v chladnom počasí posilnili horúcou polievkou a ďalej napredovali cez Višňové k Žilinskej elektrárni.

Odtiaľ sme si užívali cyklotrasu popri vodnej nádrži až do Strečna. Následovala návšteva hradu Strečno a obed v miestnej reštaurácii. Potom sme prešli na druhý breh mostom do Nezbudskej Lúčky a po opačnej strane vodnéhodiela napredovali až do Žiliny k Budatínskemu zámku.

Za Žilinou sme odbočili k elektrárni Hričov a poľnými cestami zamierili do Kotešovej pri Bytči, kde sme sa chceli okúpať. Voda bola fantastická a preto sme sa tam zdržali, lebo do Súľova sme to mali už len kúsok. Po návrate sme zakotvili v miestnej reštaurácii na skorú večeru, aby sme potom až do noci pokračovali vo veselej zábave, ktorú nám nepokazila ani nočná búrka.

                Po nočných búrkach sme sa rozhodli, že v tento deň odložíme svoje bicykle a budeme spoznávať len blízke okolie po vlastných nohách. Turistika po najkrajších miestach Súľovských skál bola spestrením nášho pobytu.Vydali sme sa náučným chodníkom okolo Gotickej brány a po hrebeni na hrad Súľov cez sedlo pod Bradou s nádhernými výhľadmi do doliny.

S krátkymi zastávkami pri vyhliadkach sme pokračovali cez sedlo pod Roháčom k jaskyni Šarkania diera.  Pri ceste dole do údolia sme sa zastavili v Kolibe pod Skalami, kde sme sa občerstvili a doplnili  vypotené tekutiny. V skorom odpoludní sme sa vrátili do ubytovne a dopriali si odpočinok. Neskôr podvečer sme ešte zamierili do miestnych reštaurácií na dobrú večeru a chladivé pivo. 

                Utorok sme mali zasa krásne ráno a preto sme vyrazili na výlet po hradoch. Znova cez kopce sme napredovali smerom na Lietavskú Svinnú a potom zas do kopca až na Lietavský hrad. Ten sme zdolali síce tlačením a niektorí aj s bicyklami až na hrad. Lietavský hrad nás príjemne prekvapil, pretože sa tam pracuje na obnove hradu a dokonca tam funguje aj občerstvenie.

Po prehliadke hradu sme pokračovali cez Brezany a nádhernými kopčekmi okolo diaľnice až na Peklinu, aby sme navštívili aj Hričovský hrad. Na ten už sa vyštverali už len niektorí odvážlivci. Nasledovalo blúdenie poľnými cestami okolo Váhu aby sme nakoniec skončili v Predmieri, kde sme sa okúpali na ďalšom z mnohých štrkovísk. Potom nás čakal už iba večerný návrat domov do Súľova. 

                Ďalší deň sme mali v pláne návštevu Pamätnej izby E. A. Cernana vo Vysokej nad Kysucou a teda aj najnáročnejšiu etapu na ESA. Vyrazili sme cyklotrasou cez Predmier , Bytču a potom v Sveredníku zahli do doliny smer Dlhé Pole. Tam sme sa pristavili  v miestnych potravinách, aby sme doplnili zásoby pred náročným stúpaním na Mikovčákovu rozhľadňu nad Turzovkou.

To sme po krátkom blúdení a chvíľami aj tlačení bicyklov do strmého kopca zdolali. Vyštverali sme sa na hrebeň a po červenej turistickej trase sme dorazili k rozhľadni. Pri ceste do kopcov sa dosť mračilo, ale na vrchu už bolo znova krásne slnečno. Potom sme zjazdom zišli cez Turkov až do Turzovky, kde sme v miestnej reštaurácii "Smažák" absolvovali obednú prestávku. A boli sme milo prekvapení, keď sme sa za dobrú cenu výborne najedli.

Po obede sa náš pelotón rozdelil na dve časti. Jedna skupina sa vydala do Cernanovej pamätnej izby a druhá lenivejšia, vyrazila najkratšou cestou cez sedlo Semeteš k vode do Kotešovej. Tam sa aj obidve skupinky navečer spojili a spolu sa vrátili do Súľova.

                Predposledný deň nás čakala návšteva Manínskej tiesňavy. Najskôr sme po lesnej ceste vybrali cez sedlo Jedlovník a zjazdom zamierili do Vrchteplej. Tam na naše prekvapenie fungovali nielen potraviny ale aj krčma. To sme aj využili a posedeli pri dopoludňajšej kávičke. Potom sme pokračovali ďalej do Manínskej tiesňavy, aby sme absolvovali povinné fotografovanie. Cez ďalší kopec sme preliezli do Plevníka, kde sme sa zastavili v urnovom háji a spomenuli si na astronóma Mariána Mičúcha.

Ďalej sme pokračovali cyklotrasou do Bytče kam sme dorazili v čase obeda a preto naša prvá cesta viedla za jedlom. Potom sme sa poprechádzali námestím Bytče a vyrazili smerom na Predmier. Tam sme v teplom počasí využili možnosť na kúpanie a večer sa vrátili do Súľova.

                Posledný deň nás čakala síce najdlhšia trasa, ale zároveň bola s najmenším prevýšením s návratom do Partizánskeho. Trasa viedla našťastie aj väčšinou mimo ciest hlavne cyklotrasou popri Váhu. Ráno sme pobalili svoje veci, naložili ich do auta a poslali do hvezdárne v Partizánskom. My sme potom nasadli na bicykle a vyrazili dole dolinou k Váhu. Popri Váhu sme sa v rýchlom tempe dostali až do Považskej Bystrice.

Odtiaľ sme netradične postupovali cez Horný Milochov cestou a ďalej cez dolný Milochov sme chceli ísť poľnou cestou. Ale ako sme si všimli tak po trase bývalej železničnej trasy do Púchova práve robili novú asfaltku, ktorú sme hneď aj otestovali. V Púchove sme sa ani nezastavili, ale pokračovali sme ďalej Vážskou cyklotrasou na Ladce, Ilavu a cez Dubnicu do Trenčianskych Teplíc. V Tepliciach sme sa prešli pešou zónou a kúpeľným parkom, aby sme neskôr po doplnení tekutín a jedla vyrazili smerom na Omšenie.

  Odtiaľ sme sa vydali prudkým stúpaním pod Žihľavníkom cez hrebeň do Krásnej Vsi.  Ďalej sme pokračovali dole dolinou smer Bánovce nad Bebravou s prestávkou v Podlužanoch. To už sme mali domov do Partizánskeho čo by kameňom dohodil a do hvezdárne sme dorazili dosť zavčasu aby sa ebicyklisti mohli pobaliť a vycestovať ešte v ten deň domov.

V tomto ročníku sa akcie zúčastnilo 15 ebicyklistov, ktorí najazdili počas šiestich dní asi 500 kilometrov a k tomu pridali jeden turistický deň. A aj keď sme v tomto ročníku mali len minimum astronomických zážitkov, tak poznávanie prírodných a kultúrnych pamiatok nám to bohato vynahradilo.