Curiosity pristál na Marse
Dnes ráno, v pondelok 6. augusta, 900 kilogramov vážiaci Rover Curiosity mäkko pristál na Marse v kráteri Gale. Je to zatiaľ najväčší robot dopravený na túto planétu. Pristie je teda zakončením 9 mesačnej cesty k tejto planéte a začína ďalšia fáza, ktorá bude trvať 668 marťanských dní.
Prvé fotografie z Rovera pre určenie orientácie na mieste pristánia
Rover začne brázdiť marťanskú krajinu, zbierať a skúmať vzorky pôdy a pokúsiť sa určiť či boli niekedy na Marsepodmienky vhodné pre život, študovať marťanskú klímu, geológiu a zbierať čo najviac dát pre pripravovaný let človeka na Mars.
Na obrázku môžete vidieť porovnanie veľkosti Curiosity z predchodcami. Najmenší je rover Sojourner, ktorý pristál na Marse spolu s materskou sondou Pathfinder v roku 1997 a dal by sa považovať za strého otca Curiosity, pretože slúžil najmä na otestovanie technológie, ktorá dnes pristála na planéte Mars. Vľavo na fotografii sa nachádza veľmi úspešný Rover, ktorý pristál na Marse v roku 2004 hneď v dvoch exemplároch pomenovaných Spirit a Opportunity. Spirit prestal fungovať v roku 2011 a Opportunity dnes v roku v 2012 ešte stále funguje. Veľký úspech je to aj preto , lebo pôvodná životnosť týchto robotov bola plánovaná na približne 3 mesiace.
Uvidíme teda ako sa bude dariť ich nasledovníkovi Curiosity, ktorý je nepochybne väčší a dúfajme teda že aj odolnejší. Pozornešie oko si iste všimne, že Curiosity narozdiel od svojich predchodcov nemá solárne panely a nie je teda poháňaný slnečnou energiou. Zdrojom energie tohto obra nemôžu byť solárne panely, pretože by nemohli dodať dostatok energie.
Namiesto toho je Rover napájaný rádioizotopovým termolitickým generátorom (RTG), ktorého základ tvorí Plutónium-238. Teplo ktoré vzniká prirodzeným rozpadom tohto materiálu sa využíva na výrobu potrebnej elektrickej energie pre pohon a fungovanie Rovera. Výhodou je aj to, že odpadové teplo, ktoré sa nevyužije na výrobu elektrickej energie sa dá použit na vyhrievanie elektrických súčiastok Rovera. Odpadá teda problém, ktorým trpeli predchodcovia na solárny pohon, ktorí v prípade nedostatku slnečného žiarenia museli fungovať na batérie a dúfať že Slnko zasvieti skorej ako elektronika v nehostinnom marťanskom prostredí zamrzne.
O správne fungovanie Curiosity sa stará palubný počítač. Tie ma Curiosity pre istotu hneď dva identické v prípade, že by sa jeden z nich pokazil, všetky úlohy prevezme druhý.
Na záver ešte animácia toho, ako asi vyzeralo pristávanie:
Odkazy v angličtine:
http://www.nasa.gov/mission_pages/msl/index.html
https://twitter.com/MarsCuriosity
http://en.wikipedia.org/wiki/Mars_Science_Laboratory
Odkazy v slovenčine a češtine:
