ESA 2012
Tak a je za nami ďalší ročník cyklistického putovania, ktorý sme pomenovali "Valašský klobúk". Konal sa v termíne od 28. júla do 3. augusta 2012 na trase Partizánske – Prečín – Považská Bystrica - Zákopčie - Český Těšín - Ostravice - Grygov - Lopeník – Partizánske. Trasa viedla Moravsko - Slovenským pomedzím a cestou sme navštívili súkromné pozorovateľne v Prečíne, Zákopčí, Grygove, hvezdáreň v Českom Tešíne a navštívili sme aj vybrané turistické lokality. Počet účastníkov bol 14 cyklistov (šlapky) a vodič sprievodného voziadla (autista).
Aj tento ročník sme zahájili vo Hvezdárni Partizánske, odkiaľ ráno vyrážala malá skupinka štyroch cyklistov, ku ktorým sa postupne po trase pridávali ďalší. Naše prvé spoločné stretnutie sa konalo v poludňajších hodinách v Čičmanoch, kam sme prišli horou od obce Gápel. V Čičmanoch sme absolvovali obedňajšiu prestávku, aby sme vzápätí vyrazili znova lesom do kopcov - najskôr turistickým chodníkom cez sedlo Samostrel a ďalej, to už po ceste, do Pružiny. Našim hlavným etapovým cieľom však bola pozorovateľňa pána Kardoša v Prečíne. Tu v krásnom prostredí Strážovských vrchov má umiestnenú pozorovateľňu s kupolou. Zaujímavosťou je, že sa na rozdiel od iných sa neotáča len vrchná časť ( kupola), ale na betónovom základe je otočná celá drevená stavba. Samozrejme sme si urobili aj prehliadku vlastnej pozorovateľne a jej prístrojového vybavenia. Hlavnými ďalekohľadmi na paralaktickej montáži sú Cassegrain 150/2550 a Newton 168/905. Musím zdôrazniť, že v Prečíne sme sa dočkali milého prijatia v rodinnom zázemí s bohatou gulášovou nádielkou. Keďže sme mali pred sebou už len krátky zjazd do Považskej Bystrice, tak sme sa najedli a napili do sýtosti.. Nocľah sme mali zabezpečený v telocvični Strednej priemyselnej školy strojníckej, v ktorej učí amatérsky astronóm Marián Mičúch.
Po nočnej búrke sme sa zobudili do zamračeného rána a hmlisté počasie nás sprevádzalo až do Manínskej tiesňavy. Odtiaľ sme pokračovali do Premieru, kde sme sa stretli pri soche M.R. Štefánika. Predpoveď počasia nebola priaznivá a tak sme trasu pôvodne plánovanú cez hrebeň Kysuckých Beskýd (s dvoma rozhľadňami) vymenili za priamu cestu cez Turzovku a ďalej do Zákopčia. Čo sa ukázalo ako správne rozhodnutie. Po ceste nás prepadali predpovedané búrky, ktoré sme prestáli či už v autobusových zastávkach, alebo v lepšom prípade v reštaurácii, ako napríklad v Turzovke. Tam sme sa museli zdržať trocha dlhšie a preto sme sa aj dobre najedli. Cestou do Zákopčia sa niektorí ebicyklisti zastavili aj v rodnom dome Jozefa Krónera v Staškove. V Zákopčí na lazoch nás očakával vo svojej pozorovateľni pán Delinčák, ku ktorému sme nakoniec po skupinkách aj dorazili. Cesta to však bola krkolomná a poriadne nás zmohla. Privítanie bolo rýdzo slovenské, teda chlebom a soľou. No a samozrejme aj niečo ostrejšie, čo sme si po celodennom trmácaní ako horskú prémiu aj zaslúžili. Pri studni sme absolvovali hygienickú očistu a po nej sa presunuli do pozorovateľne, ktorú sme však pre zlé počasie nemohli využiť na pozorovanie. Peter Delinčák tu robí nádherné snímky hviezdnej oblohy, na čo mu slúži ďalekohľad Newton 360/1500 na vidlicovej montáži. Večerný program bol bohatý, pričom hlavná téma bola opekačka a popri tom Petrove rozprávanie o astronómii, ale aj miestopise pozorovateľne.
Tretí deň sme zahájili opatrným ranným vstávaním s ľahkými raňajkami, ale neskôr sme urýchlene pobalili batožinu a vyrazili do Čadce. Tam sme sa krátko pobudli a občerstvili sa, aby sme sa potom vydali vedľajšou cestou cez Čadečku do Čierneho. Odtiaľ vedie turistická trasa na tzv. Trojmedzie. Je to bod, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Čiech a Poľska. Po obhliadke a fotení, sme plánovane vyrazili smerom cez Jaworzynku, aby sme symbolicky spojili Slovensko – Moravský ebicykel s Poľskom. Po niekoľkokilometrovom prejazde cez Poľsko, spojeným s ochutnávkou miestneho piva, sme sa vydali cestou cez Bukovec na Moravu a ďalej do Jablunkova, kde sme si dali plánovaný obed. Cestou do Těšína sme ešte stihli navštíviť drevený kostol v Bystřici, ako aj cestnú obhliadku Třineckých železáren. Po príchode do Českého Těšína sme s pánom Podžorným, vedúcim astronomického klubu, absolvovali prehliadku hvezdárne. Umiestnená je v areáli Těšínskeho divadla, priamo na streche budovy. Po hygienickej očiste sme vyrazili na večeru do neďalekej reštaurácie a večerný program sme zakončili pozorovaním zo strechy divadla.
Ďalší deň nás čakala kráľovská etapa, ktorej najvyšší bod sa nachádzal na vrchole Lysej hory vo výške 1323 metrov nad morom s dojazdom do obce Ostravice. Po raňajkách, ktoré sme absolvovali ešte v Českom Těšíne v sme pokračovali cestou na Frýdek Místek. Pred mestom sme odbočili smerom na Morávku, kde sme sa občerstvili a doplnili zásoby. Potom sme pokračovali k vodnej nádrži a ďalej proti toku Morávky až k odbočke na Visalaje. Odtiaľ lesnou cestou a strmším stúpaním sme sa napojili na asfaltku, ktorá vedie priamo na Lysú horu. Trasa to síce nebola najkratšia, ale mohli sme si pozrieť najkrajšie oblasti Moravských Beskýd. Niektorí ebicyklisti v záverečnom stúpaní chvíľami aj potlačili svojich dvojkolesových tátošov, ale tí najzdatnejší vyšlapali až na vrchol. Tam sme sa potom všetci stretli a pokochali výhľadmi do ďalekého okolia. V bufete sme si dopriali ľahký obed a netradičné vrcholové pivko. Po dostatočnom oddychu nás čakal už len zjazd k vodnej nádrži Šance a cesta do Ostravice, kde sme mali v Základnej škole zabezpečený nocľah. Večerný program bol tradičný, výdatná večera a potom prechádzka po obci Ostravice. Pred zaľahnutím a spánkom nás ešte čakala porada, pri ktorej sme upresnili trasu na nasledujúci deň.
Piaty deň sme mali pred sebou dlhú, viac ako stokilometrovú trasu do Grygova pri Olomouci. Aj napriek vzdialenosti prekvapivo nebola až tak náročná, ako tie predchádzajúce. Po raňajkách sme opustili Ostravice a vydali sa cestou cez Čeladnú, Frenštát pod Radhoštěm do Hodslavíc, kde sme si urobili prvú zastávku. Bolo to v čase desiatej, preto sme sa aj ľahko napapkali. Ďalšia trasa viedla cez Husopeče nad Bečvou, kde sme využili teplé počasie a blízku vodnú plochu na prvé dnešné kúpanie. Potom sme sa zrýchlene presunuli do Hraníc na Moravě, aby sme absolvovali dlhšiu obednú prestávku. To už sme mali pred sebou cyklocestu popri rieke Bečve. Krásna asfaltová cyklotrasa nás viedla tieňom stromov pri rieke, až po ďalšiu kúpaciu zastávku - tzv. Jadran za Lipníkom nad Bečvou. S vidinou pokračovania cyklotrasy sme okrem kúpania zvládli aj jedno pivko. Pri Proseniciach sme cyklotrasu opustili a zmenili smer, aby sme sa vyhli prejazdu Přerovom a cez kopčeky sme pokračovali na Olomouc. Ešte pred dojazdom ku Grygovu, sme však museli prejsť asi tri kilometre po hlavnej ceste. Nejako sme to prežili a to už bolo pred nami posledné dnešné kúpanie pri Grygove. Už keď sme sa k nemu blížili, tak sme neďaleko uvideli kupolku hvezdárne, čo bol cieľ nášho dnešného snaženia. Po kúpaní sme dorazili do Hospůdky v Podlesí. Tu nás už očakával pán Motáň, majiteľ hospůdky a hvezdárne v jej areáli. Privítanie bolo veľmi milé a priateľské. Ešte pred prehliadkou sme sa pustili do ochutnávky miestneho piva, ktoré aspoň sčasti schladilo náš celodenný smäd. Po príchode všetkých účastníkov nasledovala chutná večera a po nej sme sa konečne premiestnili ku hvezdárničke, v ktorej sú na montáži dva ďalekohľady - Ruský Tal 200/2000 a Meade Schmidt Newton 150/750. Pred hvezdárňou nás navyše čakal Newton 355/1780 na Dobsonovej monáži. Neskorý večer sme znova zakončili pozorovaním.
Šiesty deň nás očakávala najdlhšia etapa z celého ebicykla so záverečným stúpaním na Mikulčin vrch, kde sme v horskej chate Arnika mali zabezpečený nocľah. Ale to sme mali pred sebou ešte viac ako 120 kilometrov jazdy na bicykli. Vyrazili sme na Tovačov cez Kojetín a Kroměříž, kde sme mali prestávku na občerstvenie, ktorú niektorý ebicyklisti spojili s návštevou květné zahrady. Potom sme pokračovali cyklotrasou popri rieke Morave až do Otrokovíc. V tomto úseku sa pretli trasy dvoch ebicyklov - jeden bol český ebicykl a druhý ebicykel slovenských astronómov. Na prvú skupinu sme narazili v Kvasiciach a druhá veľká skupina práve schádzala z mostíka cez Moravu pri Otrokoviciach, kam sme mali namierené. A tak sme dvakrát absolvovali spoločné fotenie a potom hurá k vode priamo do Otrokovíc. Spojili sme to aj obedom a tak sme si to v teplom dni náležite užili. Ale mali sme pred sebou ešte dlhú cestu, ktorá pokračovala cyklotrasou pozdĺž Baťovho kanála až do Uherského Hradišťa. Nasledoval úmorný úsek hlavnou cestou do Uherského Brodu a ďalej až k odbočke v Bystřici pod Lopeníkom. Tam sme odbočili z tej nepríjemne preplnenej cesty a začali prudko stúpať až na Mikulčin Vrch, kde sme dorazili poriadne unavení až vo večerných hodinách. Tu nás už netrpezlivo očakávali, ale na večeru nám mohli ponúknuť iba pečenú klobásu alebo sekanú. Zato však mali dobré pivo čo nám bohato stačilo. Tento večer sme sa prvý krát mohli pokochať nočnými pohľadmi na osvetlené mestá a dediny hlboko pod nami.
Posledný deň sme mali pred sebou celkom krátku a ľahkú cestu do Partizánskeho a tak sme chceli vstávať neskôr ako v ostatné dni. Ale už sme boli tak vycvičení, že o siedmej ráno sme boli hore všetci, dokonca aj tí čo dorazili neskoro v noci. Ešte sme si spravili rannú kávičku a po nej sme vyrazili cez hory smerom na Kykulu a potom dole kopcom až do Chocholnej. Tam sme sa naraňajkovali v miestnych potravinách a doplnili do fliaš minerálnu vodu priamo pri prameni. Nasledovala cesta na Mníchovu Lehotu, kde sme po prestávke s občerstvením na „RADARE“, odbočili z hlavnej a napredovali vedľajšou cestou k Bánovciam nad Bebravou. Odtiaľ to už bolo cez Rybany na skok do Hvezdárne v Partizánskom, kam sme dorazili o jednej hodine popoludní. Nasledovalo vybaľovanie batožiny a rozlúčka so skončeným ebicyklom. V tomto ročníku najazdili ebicyklisti úctyhodných 620 kilometrov a niektorí aj viac.
No a čo dodať na záver? Dovidenia o rok!!!!
Ján Horňák
