ESA 2015
Ebicykel Slovenských Astronómov
XXII. ročník „ Český Kolovrat “
Máme za sebou ďalší úspešný ročník ESA, ktorý v tomto roku zavítal do Čiech v termíne od 25. do 31. júla po trase Kolín, Nymburk, Turnov, Teplice, Křivoklát, Rokycany, Sedlčany, Praha. Po trase sme navštívili okrem hvezdární aj zaujímavé lokality ako je zámek Loučeň, Český raj, pivovar Svijany, Máchovo jezero... Počasie nebolo ideálne a po celý ebicykel nás trápil silný vietor. Ale s odstupom času sme boli radi, že sme nemuseli šľapať na bicykloch v úmorných teplách aké boli v tomto lete.
Prvý deň sme mali kombinovanú prepravu najskôr vlakom do Kolína, odkiaľ sme už bicyklami po cyklotrase putovali do Nymburku. Tu bola naša prvá zastávka po českých hvezdárňach. V tomto meste je školská hvezdáreň, ktorej správcom je pán Zákoutský. Je na budove miestneho Gymnázia a pod kupolou schovaný ďalekohľad Meade LX 200, ktorým členova miestneho astronomického krúžku a návštevníci pozorujú hviezdnu oblohu.
Po krátkej prehliadke sme pokračovali ďalej do obce Loučeň, kde je pán Zákoutský kastelánom na zámku. Tam sme mali pripravený (prvý krát v histórii ESA na zámku) nocľah v zámockej oranžérii. Po ceste nám hnusne fúkal protivietor a tak sme sa zastavili už na dohľad zámku v Patříne na občerstvenie.
Jasne že sme si dali pivko, ale čo čert nechcel mali tam výbornú tlačenku, len ako všade kde zavítame, v nedostatočnom množstve. Tak aspoň niektorí sa napapali a potom sme rovno zamierili do cieľa našej cesty, aby sme ešte stihli večernú prehliadku zámku a poniektorí aj večeru.
Druhý deň mal byť v podstate taký odpočinkový, ale mali sme na tento deň veľké plány. Ani rozbeh nebol celkom najlepší, lebo niektorí išli na kešky a ostatní bez vedenia hneď zrána poblúdili. A tak sme ich napriek našim hľadačkám museli dosť dlho čakať v Ujkovicích. Po ceste sa nám podarilo nájsť aj otvorené potraviny a v osade Střehom aj hospodu s dobrým pivom. To nás nabudilo, pretože sme údolím Plakánek vyrazili k hradu Kost.
Bola krásna nedeľa a tam bolo ľudí ako na Václaváku, preto sme radšej pokračovali ďalej okolo Věžáku ku hradu Trosky. Po ceste na nás prišiel hlad a tak sme zakotvili v reštaurácii školiaceho strediska Trosky, odkiaľ sme mali krásny výhľad na ten náš vysnený hrad. Ďalej sme pokračovali okolo Vidláku k zámku Hrubá skála a na Valdštejn. Všade sme si urobili len krátke zastávky, pofotili a pokračovali ďalej, aby sme vo hvezdárni v Turnově stihli český ebicykl. Čo sa nám aj podarilo a po troch rokoch sa znova pretli trasy oboch federálnych ebicyklov. Po zvyčajných zdvorilostiach a výmene darčekových predmetov sme si urobili spoločné foto a pokračovali ďalej, každý ebicykel svojou cestou.
Ten český do Jičína a slovenský do Svijan. Vo Svijanoch nás totiž čakala prehliadka pivovaru spojená s ochutnávkou piva. Ani po nevšednom zážitku z pivovaru to ale ešte stále nebolo všetko. Vďaka porozumeniu starostu Svijanského Újezdu sme mohli prenocovať v miestnej hasičárni. Je pravda, že sme tam nemali sprchy, no oproti cez cestu v športovom areáli bol veľký bazén, ktorý sme naplno využili a v bufete sa aj najedli.
Tretí deň ráno nebolo práve najvľúdnejšie. Zamračená obloha s nízkou oblačnosťou veštila dažďové prehánky. A to sme mali pred sebou najdlhšiu trasu celého ebicykla až do hvezdárne Teplice. Skôr hladní ako najedení sme sa vydali do Mníchova Hradiště. Už po ceste nám ale začalo najskôr mrholiť, neskôr aj pršať a ani ďalej sa cesta nevyvíjala priaznivo. Najskôr sme obišli Hradište a potom sme pokračovali lesmi smerom na Máchovo jazero. V tajnom pláne bola aj zastávka na hrade Bezděz, ale defekt a blúdenie lesnými cestami nás zbytočne zdržiavalo. A to nás ešte čakala riadna porcia kilometrov. Tak sme na prvej križovatke odbočili na cestu do Bělej pod Bezdězom a hlavnou cestou zrýchleným presunom pokračovali ďalej. Cesta bola otrasná vďaka veľkej premávke a všetci sme boli radi, keď sme zakotvili v Doksoch. Konečne nastal čas na obednú prestávku, aby sme potom mohli ďalej pokračovať už posilnení. Cez Zahrádky, kde sme si pozreli zámok, sme napredovali okolo Holanského rybníka na Kravaře.
V obci Konojedy sa náš pelotón rozdelil, pričom jedna skupina pokračovala cez Úšťek a Litoměřice do Teplíc. Zvyšok vyrazil kratšou cestou do kopcov cez České stredohoří smerom na Ústí nad Labem. Už tam nás naháňali búrky, až nás nakoniec jedna dobehla v Malém Březne. Našťastie sme stihli zakotviť v miestnej reštaurácii a počas búrky sme sa krásne napapali. Po daždi sme vyrazili peknou cyklotrasou do Ústí a ďalej vedľajšími cestami až do Teplíc. Hvezdáreň je na kopci nad mestom a my sme si mohli ešte za svetla ale aj v noci vychutnať panorámu Teplíc. Večer nás čakala už len prehliadka hvezdárne, ktorú nám sprostredkoval pán Moravec. Najviac nás zaujal ďalekohľad Dall-Kirkham s priemerom zrkadla 43 centimetrov. Ďalekohľad umožňuje nielen vizuálne pozorovanie, ale aj snímanie televíznou a CCD kamerou.
Ďalšie ráno nás čakala už menej náročná etapa do Křivoklátu. Hneď po raňajkách sme sa vydali na Kostomlalty pod Milešovkou, aby sme tam neuvážene odbočili po už neexistujúcej ceste, ktorá nás doviedla až do Bíliny. No čo, stalo sa a tak sme si v Bíline spravili prestávku s poradou ako pôjdeme ďalej. Rozhodlo sa, že pôjdeme najskôr po hlavnej ceste a potom skratkou cez Libčeves do Loun. Tam sme prišli v čase obeda, preto sme zakotvili v prvej reštaurácii "Stromovka". Po dobrom obede sme vyrazili cyklotrasou, no pre silný vietor sme radšej pokračovali dolinou cez Líšťany a Ročov.
Krátku zastávku sme absolvovali aj v Krušoviciach, kde sme ochutnali miestne pivo a pokračovali skratkou cez kopce na Rakovník. Z Rakovníka pokračovala krásna 18 kilometrová cyklotrasa okolo Rakovnického potoka až do Křivklátu. Tam sme mali pod hradom v športovom areáli " U kolečka" zaistené ubytovanie. Nečakane nám ponúkli aj večeru a tak sme nemuseli behať po Křivokláte a hľadať reštauračné zariadenie. Vďaka zachádzkam, hlavne tým neplánovaným, sme aj v tento deň najazdili cez sto kilometrov.
V stredu sme po spoločných raňajkách vyšľapali na hrad Křivoklát a prehliadli si hradné nádvorie. Vydali sme sa cyklotrasou na Karlovu Ves, so zastávkou pri Troch prameňoch, kde sme si doplnili vodu. Potom smerom na Broumov, priamo ku hradu Točník a hneď za ním na plánovanú prehliadku hvezdárne Žebrák. Tu nás už očakával pán Slezák, ktorý nám predviedol špeciálnu montáž, ktorá je kópiou vidlice amerického päťmetrového ďalekohľadu na Mt. Palomare. Na nej je umiestnený zrkadlový ďalekohľad Newton s priemerom zrkadla 35 centimetrov. Zároveň nám porozprával o práci astronomických nadšencov združenia s názvom "Hvězdána Žebrák".
Po priateľskej návšteve sme pokračovali do Hořovíc, kde sme pre nepriaznivé počasie vynechali prehliadku zámku a pokračovali do cieľa dnešnej etapy - Rokycany. Pokračovali sme v daždivých prehánkach cez Komárov a Mýto do Rokycan. Tam sme po skupinách dorazili už celkom uzimení, premoknutí a tešili sa na teplú sprchu. Vo hvezdárni nás očakával pán Halíř, ktorý sa nám po celú dobu našej návštevy venoval. Na pozemku hvezdárne sú postavené chatky, v ktorých sme sa na posteliach krásne vyspali. Pri večernej prehliadke hvezdárne sme z pozorovacej terasy hvezdárne nafotili dúhu a pozreli ďalekohľady, z ktorých najväčší 50 centimetrový ďalekohľad Dall-Kirkham je väčšie dvojča toho, ktorý sme videli v Teplicích. Po krátkej prednáške sme si pozreli výstavnú sálu a keďže sa vyčasilo začali prípravy na tradičnú esácku opekačku. Popritom niektorí stíhali aj večerné pozorovanie objektov pri ďalekohľade.
Predposledný deň ebicykla nás mal zaviesť až do Sedlčan. Po rannej kávičke sme sa pustili dolu kopcom z hvezdárne a z mesta zamierili na Mirošov a potom cez Brdy najrýchlejšou, ale dosť frekventovanou cestou do Rožmitálu pod Třemšínem. V Rožmitále sme ako prvé zamierili k zámku, ktorý je zatvorený a značne zanedbaný. Tak sme sa aspoň najedli a pokračovali v našej ceste cez Třebsko na Milín a ďalej k vodnému dielu Orlík. Nevybrali sme si najlepšiu cestu, lebo záverečný úsek cesty boli kocky a poriadne nás ponatriasali. Na priehrade Orlík sme sa najskôr pofotili a potom zbehli dolu na pláž, kde sa niektorí odvážlivci aj okúpali.
Tam sme sa v reštaurácii aj najedli a dopriali si zaslúžený odpočinok. Naša ďalšia cesta pokračovala cez Krásnu Horu nad Vltavou a Svatý Jan priamo do Sedlčan. V Sedlčanoch sme zamierili do Kultúrneho domu v ktorom nám pán Lomoz, správca hvezdárne, zaistil ubytovanie. Nasledovala krátka prezentácia o histórii Sedlčanskej astronómie a po večeri prechádzka na Cihelný vrch do hvezdárne. Hlavným ďalekohľadom je refraktor Coude 200/3000, ktorým sa večer dal sledovať nielen Mesiac ale aj Saturn, čo sme počas prehliadky hvezdárne aj využili.
Posledný siedmy deň nás čakala Praha. Smer bol jasný, no cesta neistá. Kľučkovali sme cez kopčeky okolo Vltavy až sme došli na Slapy. To bol prvý dôležitý bod na trase. Najskôr nás uchvátili nádherné vyhliadky a neskôr aj výšľap cez kopec okolo Homole - prečerpávacej vodnej nádrže a zjazd do Štěchovic. Odtiaľ sme sa vydali k Sázave, ktorú sme prekročili lávkou cez rieku a pokračovali po jej brehu, k sútoku s Vltavou.
Tak trocha turisticky sme vytlačili bicykle na Oleško a potom už zbehli k Vltave, aby sme si posledný úsek užívali asfaltovou cyklotrasou až do Prahy. A keďže sme na tom boli časovo veľmi dobre, dopriali sme si posedenie v bufete a odpoludňajší relax. Po príjazde do Prahy sme sa previezli po nábreží až ku Karlovmu mostu.
Ním sme sa vďaka davu turistov pretlačili aj s bicyklami na druhú stranu Vltavy a ďalej hore Petřínskými sadmi na Strahov. Nasledovala skorá večera s dúškom chladivého piva a ubytovanie vo vysokoškolskom internáte. Neskôr večer zakončenie celého ebicykla s prehliadkou Petřínskej rozhľadne a na záver aj hvezdárne.
Aj v tomto roku sme po trase najazdili viac ako 600 kilometrov a tí najlepší ešte omnoho viac.
A najviac najazdil náš vodič sprievodného vozidla, ktorému sa týmto chceme poďakovať za dlhoročnú podporu a zároveň sa s ním aj rozlúčiť.
Ján Horňák
Linky na naše putovanie v médiách: