Zrod Ebicykla slovenských astronómov

Už od roku 1984 sa v Československu pravidelne rok čo rok poriada Ebicykl - putovanie astronómov a priaznivcov astronómie a cyklistiky od hvezdárne ku hvezdárni na bicykli. Podnetom ku vzniku bol dopis vtedajšieho študenta gymnázia v Lysé n. Labem Jaroslava Soumara (neskôr "Duchovní otec Ebicyklu") Jiřímu Grygarovi (neskôr "Polní hejtman Ebicyklu" ), v ktorom mu navrhol, aby sa spoločne s ďalšími záujemcami vydali cez prázdniny na cyklistické putovanie po hvezdárňach. Počiatočnej organizácie sa ujal Jan Hollan z Brna (neskôr "Markytánka Ebicyklu").

Ebicykel sa poriada každoročne v priebehu letných prázdnin v dobe, kedy večerné pozorovania ruší Mesiac a na hvezdárňach sa nepozoruje. Účelom putovania je propagácia bicyklov rôznych svetových značiek, ako najvhodnejších dopravných prostriedkov pre astronómov s kladným vzťahom k prírode a nadväzovaniu nových kontaktov.

Ebicykel je však predovšetkým dôstojnou oslavou zostavenia základného diela hviezdnej astronómie - Almagestu Claudia Ptolemaia ( epicykloida je krivka, ktorú vytvorí bod tvoriacej kružnice pri kotúľaní po vonkajšom obvode základnej kružnice - podobnú krivku vytvára aj ventil kolesa pri jazde po ceste. )

V roku 1994 vznikol z iniciatívy riaditeľa hvezdárne v Partizánskom - Vladimíra Meštera "Ebicykel Slovenských Astronómov", ktorý bol odozvou na vtedajší stav Ebicyklu, ale aj na rozdelenie Československa. V rámci Ebicyklu sa pohybovalo po cestách a hlavne hvezdárňach viac ako 50 cyklistov, čo bolo dosť aj pre niektoré hvezdárne. Preto sa do neho zapájalo málo nových záujemcov zo Slovenska. A pre týchto bol Ebicykel Slovenských Astronómov, možnosťou ako sa do takejto akcie zapojiť. Umožnil im spoznávať nielen prírodu a zaujímavé pamätihodnosti po trase, ale hlavne hvezdárne, ich prístrojové vybavenie a prácu, ktorou propagujú astronómiu nielen u nás, ale aj v zahraničí. Sem treba zahrnúť aj súkromné hvezdárne a pozorovateľne, prípadne astronomické kluby. V jednom ročníku najazdí priemerný ebicyklista asi 500 km.

Hvezdárne navštívené v jednotlivých etapách poskytujú predovšetkým prístrešie pre unavených ebicyklistov a bicykle, prípadne vodu na umytie, prípadne osprchovanie a podľa možnosti aj nejaké občerstvenie. Základné vybavenie si účastníci ( spacáky a karimatky ) vozia zo sebou, lepšie povedané v sprievodnom vozidle bez ktorého by ebicykel ani nemohol existovať. A tak na prespanie stačí aj priestor v kupole, prednáškovej sále, alebo v prípade dobrého počasia aj vonkajšie priestory okolo hvezdárne a niekde aj telocvičňa.

Na všetkých hvezdárňach máme záujem o to, aby sme sa zoznámili s prístrojovým vybavením, odborným a popularizačným programom a aby sme si vymenili skúsenosti s pracovníkmi. Na trase jednotlivých etáp Ebicyklisti vyhľadávajú rôzne prírodné, technické, historické a inak zaujímavé miesta. Niekedy sa terčom nájazdov spotených cyklistov stávajú aj vodné nádrže, jazierka a potôčiky. Nie je výnimkou ak v krajnej núdzi ebicyklista zakotví v príjemnom prostredí krčmičky, alebo pohostinstva.