Spomienky na význačných fyzikov

Zasiahol do kvantovej mechaniky a elektrodynamiky, teórie polí a elementárnych častíc i do teórie gravitácie. Za objav nových produktívnych foriem atómovej teórie získal spolu so Schrödingerom Nobelovu cenu.

Stal sa jedným z najmladších nositeľov Nobelovej ceny. Formuloval matematický aparát maticovej formy kvantovej mechaniky (1925), vyjadril relácie neurčitosti v mikrosvete, navrhol model štruktúry atómového jadra skladajúceho sa z protónov a elektrónov a zdôvodnil teóriu jadrových síl.

Svojimi princípmi komplementarity a korešpondencie otvoril cestu pre poznanie mikrosveta a postavil most medzi klasickou a kvantovou fyzikou. Spojil tri odľahlé oblasti fyziky: spektroskopiu, atómovú fyziku a kvantovú teóriu. Prispel k teórii atómového jadra, sprehľadnil teoretický základ periodickej sústavy prvkov. Vtlačil výraznú pečať fyzikálnemu mysleniu 20. storočia.

Vedel, že vesmír nie je nemenné usporiadanie objektov. Uznal, že si nemôžeme odmyslieť spôsob nášho vnímania sveta. Informácie získané z prírody musíme interpretovať, bez úsudku neexistuje medzi nami výmena informácií.

Pocítil účinnosť vedeckého poznania i hlbokého významu ľudskosti. Skúmal vedeckú pravdu a odhalil harmonickú krásu, túžil po súlade človeka so svetom, aby spoznal zázrak skúmajúcej vedy a nezištnej ľudskej spolupráce.

Spoznal, že pre jasné, úplné, ale aj prirodzené vysvetlenie prírodných javov je najlepší matematický výklad, vyjadrenie v pojmových štruktúrach matematiky.

Vedel v sebe zlúčiť exaktnosť vedca s rojčivo-dobrodružným mládencom, strohý úsudok s fantáziou umelca, závratné okamihy s vypätím vôle. Zostane zapísaný medzi hvezdárov, cestovateľov, vojakov, diplomatov, samotárov i očarujúcich spoločníkov, medzi Slovanov i svetoobčanov. Hľadal vo vede, v spoločenskom zápase i v politike ozvenu svojej duše.

Presadila svoj bystrý um i talent pre prírodné vedy. Spolu so svojím manželom Pierrom Curie preskúmali žiarenie uránu a objavili dva nové prvky - polónium a rádium. Ako prvá žena získala Nobelovu cenu, dokonca dvakrát (1903 za fyziku, 1911 za chémiu), stala sa prvou profesorkou na univerzite v Paríži.

Po celý život vydržal s presvedčením, že zákony nášho myslenia súhlasia so zákonitosťami, ktoré prijímame z vonkajšieho sveta, a udržal si presvedčenie o tom, že rozumne uvažujúci človek môže tieto zákonitosti vysvetliť čistým myslením.