James Hopwood JEANS – naše predstavy smerujú k matematickej skutočnosti

Životné osudy

Jeho rodiskom je Ormskirk (Lancashire) v Anglicku. Bol najstarší a jediný chlapec z troch detí kresťanskej rodiny. Meno Hopwood mal po rodnom mene svojej matky. V Cambridgi vyštudoval matematiku, fyziku i právo. Bol spolužiakom významného matematika G.H. Hardyho. V školskom roku 1899-1900 získal experimentálne fyzikálne skúsenosti v Cavendishovom laboratóriu. Napriek zdravotným problémom (1902-1903) vedecky pracoval v oblasti dynamickej teórie plynov. Už prvé jeho odborné práce naznačovali nové fyzikálne intuície a schopnosť písať s mimoriadnou jasnosťou. Stal sa profesorom aplikovanej matematiky na univerzite v Princetone (1905-1909), v Cambridgi (1910-1912) i Oxforde (1922) a pracoval aj na observatóriu na Mt. Wilsone (1923-1944). Oženil sa v tom roku (1907), v ktorom bol zvolený za člena Kráľovskej spoločnosti. Prezidentom Kráľovskej astronomickej spoločnosti bol v rokoch 1925 až 1927. V roku 1928 získal titul Sir. Od roku 1929 zanechal výskumnú činnosť a venoval sa popularizácii vedeckých predstáv a filozofických úvah (napr. Vesmír okolo nás, 1929; Tajomný vesmír, 1930; Priestor a čas, 1934; Fyzika a filozofia, 1943). Jeans mal rád hudbu, vo svojom dome hrával súkromne na organ často aj niekoľko hodín denne. Aj väčšinu posledného dňa svojho života strávil počúvaním hudby.

James Hopwood Jeans (11.9.1877-16.9.1946) vedecky pracoval v oblasti dynamiky hviezdnych sústav, teórie vnútornej stavby hviezd a v kozmogonickej problematiky. Štatistickými postupmi skúmal teóriu žiarenia, naznačil možnosť „tepelnej smrti" vesmíru. Pokúsil sa vysvetliť vznik planét slapovou (katastrofickou) teóriou, podľa ktorej planéty vznikli z hmoty vytrhnutej zo Slnka slapovým pôsobením nejakej hviezdy pri jej tesnom priblížení sa k Slnku. Niektoré z jeho publikovaných diel: Matematická teória elektriny a magnetizmu, 1908; Žiarenie a kvantová teória, 1914; Astronómia a kozmogónia, 1928. Za prácu Problémy kozmogónie a hviezdnej dynamiky získal Adamsovu cenu (1917). Dostal aj zlatú medailu Kráľovskej astronomickej spoločnosti (1922) i Franklinovu medailu (1931). Získal čestné doktoráty niekoľkých svetových univerzít. Jeans vedel nielen veľmi dobre pochopiť moderné fyzikálne poznatky a ich matematickú štruktúru, ale dokázal ich aj úspešne popularizovať a vzbudiť záujem a pozornosť čitateľov svojich publikácií.

"Konečná pravda pozorovaného javu je v jeho matematickom vyjadrení. Ak je toto vyjadrenie dokonalé, poznáme jav presne."

Jeans spoznal, že pre jasné, úplné, ale aj prirodzené vysvetlenie prírodných javov je najlepší matematický výklad, vyjadrenie v pojmových štruktúrach matematiky.

"Matematický vzorec nám nikdy nemôže povedať, čo tá vec je, ale iba ako sa chová; môže nám iba určiť predmet jeho vlastnosťami."

Zdá sa, že príroda sa riadi matematickým rozumom, akoby bol vesmír dielom rýdzeho matematického mysliteľa.

"Iba matematik má nádej, že raz úplne porozumie odvetviam vedy, ktoré odkrývajú tajomstvá Vesmíru: teóriu relativity, kvantovú teóriu a vlnovú mechaniku... Prúd vedomostí smeruje k matematickej skutočnosti. Vesmír sa nám začína javiť skôr ako veľká myšlienka než ako veľký stroj."

Zdá sa, akoby v hmotnej ríši bol tvorcom i vládcom inteligentný duch s poznaním matematickej štruktúry, ktorú vnímame aj my. Naša ľudská schopnosť modelovať prekvapivé vesmírne sily, ktoré majú čosi spoločné s každým jedným z nás, nám umožňuje vytvárať užitočné pojmy a konštruktívne premýšľať i matematicky argumentovať. Myšlienkovo vnímame prírodu matematickými štruktúrami, ktoré sme si vlastne sami zostrojili.

 

Dušan Jedinák