Jozef Maximilián PETZVAL – svojrázny profesor

Medzi význačnými

V blízkosti Mozarta a Beethovena na Centrálnom cintoríne vo Viedni leží telo človeka, ktorý získal označenie – krstný otec modernej optiky. Aj jeho zásluhou sa začal skutočný rozvoj fotografickej techniky. (Prvé fotografie robil Daguere, 1839) Matematickými výpočtami umožnil korekcie optických sústav. Dostal sa medzi najvýznamnejších vedcov zo Slovenska v 19. storočí. J (6. 1. 1807 – 17. 9. 1891

Profesor, člen akadémie    

Dobrý vzťah k matematike získal až po vnútenom preštudovaní vhodnej učebnice počas prázdnin, keď sa pripravoval v kvarte gymnázia na reparát z matematiky. Ľudovú školu vychodil v Kežmarku. Nižšie gymnázium navštevoval v Podolinci, vyššie v Levoči. V rokoch 1823–1825 chodil do Kráľovskej akadémie v Košiciach. Potom začal študovať v Pešti, kde ukončil Institutum geometricum a získal inžiniersky diplom (1828). Petzval obhájil doktorát (1832) a od roku 1835 sa stal riadnym vysokoškolským profesorom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na Kráľovskej univerzite v Pešti. Vo Viedni bol 40 rokov profesorom vyššej matematiky (1837–1877). Bol členom Akadémie vied vo Viedni a aj Uhorskej akadémie.

Výpočet a konštrukcia objektívu

Najväčšou vedeckou zásluhou, ktorú má J. M. Petzval, je objav aplikácia vedecky podloženej metódy výpočtu (1840) i konštrukcie špeciálneho účelového objektívu. Po teoretických matematicko–fyzikálnych úvahách kombináciou viacerých šošoviek určil vysoko svetelný portrétny (1841) a krajinársky objektív. Nimi sa dali robiť portréty prekvapujúcej krásy a ostrosti kratšom expozičnom čase ako dovtedy. Portrétny objektív pozostával zo štyroch šošoviek, ktoré mali korigovanú chromatickú chybu i guľový odklon. Krajinársky objektív sa začal uplatňovať od roku 1857. Výrobcom týchto objektívov bol Voigtländer, ale Petzval s ním nielenže nezbohatol, ale mal aj osobné konflikty. Medzi Petzvalove úspechy patria aj viaceré vynálezy: princíp divadelného ďalekohľadu, nový typ zväčšovacieho a projekčného prístroja, zdokonalenie mikroskopu i svetlometu.

"Osud optických prístrojov je celkom v rukách ľudí, na ktorých nemo s dôverou hľadia svojimi veľkými čírymi očami a nič nehovoria."

V metropole na Dunaji patril k úspešným šermiarom. Venoval sa jazde na koni, atletike i turistike. Svojou odbornou i pedagogickou činnosťou si získal uznanie ako nápaditý vedec i obľúbený učiteľ. Kúzelník spod Kahlenbergu si v zrušenom kláštore neďaleko Viedne zriadil mechanickú dielňu a laboratórium. V dome si všetky práce, i tie najťažšie, vykonával sám. Skonštruoval aj zvláštny klavír a brúsil kvalitné šošovky. Staromládenecký život prerušil a na staré kolená sa oženil so svojou kuchárkou. Aj tak bol vždy známy svojou duchaplnosťou a vtipom.

"Podmanil som si svetlo, mám ho v hrsti, ale na svete je ešte príliš veľa tmy."