Mikuláš Kopernik - aj vedou k dokonalosti

Systém aj medzi hviezdami

KopernikV dobe, kedy moreplavci pomocou hviezd objavovali nové končiny, v čase, keď astrológia v rozkvete pociťovala potrebu presných polôh nebeských telies, v ére renesančného umenia Leonarda a Michelangela, v období vrcholiacich pochybností o systéme Ptolemaiovom, prišlo rozhodné slovo. Dlhé roky bolo pripravované, overované súdobým pozorovaním, usporiadané do jednoduchšieho a harmonickejšieho systému. Bez chýb však nebolo. Nedostatky, ktoré vtedajšie predstavy mali (dráhy planét nie sú kružnice a pohyb po nich nie je rovnomerný, sféra stálic neexistuje, a podobne), boli zatienené intuíciou poznania, astronomickým krokom vpred, ktorý sa už nedal zadržať ani odsunúť. Precesný pohyb i keď inak vysvetľovaný a pohyb priamky apsíd (priamka spájajúca najbližší a najvzdialenejší bod dráhy planéty okolo Slnka) zostali trvalým prínosom pre astronomické meranie.

 

KopernikMikuláš Kopernik (19. 2. 1473 - 24. 5. 1543) výrazne poukázal na relativitu vzájomného pohybu, vysvetľujúc závislosť pohybov pozorovaných zo Zeme, ako následok jej vlastného otáčavého pohybu. Nechal pohybovať časť namiesto celku, pretože veril v pravdepodobnejšie otáčanie maličkej Zeme ako obrovskej rozľahlosti vesmíru. Veľmi jednoduchým geometrickým dôkazom naznačil, že rozmery Zeme sú zanedbateľné k rozmerom vesmíru. Spoznal nezvyčajnú veľkosť i nádheru kozmu:

"Čo je krásnejšie nad nebo, ktoré obsahuje všetko krásne?"

Správne tvrdil, že Zem sa otáča okolo svojej osi, Mesiac obieha okolo Zeme a Zem spolu s ostatnými planétami obiehajú okolo Slnka. Podcenil však pomer veľkostí a vzdialeností v slnečnej sústave. Pomerne podrobne spracoval matematickú stránku svojej hypotézy. Vedecká pravda zvíťazila nad neoverenými dogmami. Človek si navykol žiť aj mimo stred svojich geocentrických i egocentrických predstáv.

"Človek tvorí pod vplyvom lásky a nenávisti, víťazstva i porážky, radosti i zúfalstva. Človek ľahostajný nemôže nič vytvoriť."

 

Výsledky dlhodobého štúdia

Titulná strana z druhého diela Bol najmladší zo štyroch detí v rodine a zavčasu osirel. Základné vzdelanie získal na katedrálnych školách vo Wloclawku a v Chelmne. Na univerzitu do Krakova sa zapísal v roku 1491. Po štúdiách práva, medicíny, matematiky i astronómie v Poľsku aj v Taliansku (Bologna, Padova, Rím) získal doktorskú hodnosť vo Ferrare (1503). Frombork, Olsztyn, Lidzbark sú miesta, v ktorých väčšinou pôsobil. Jeho Comentarolius (1509) je prvým náznakom nástupu proti geocentrizmu. Svedomité vypracovanie heliocentrických názorov je v diele De revolutionibus orbium coelestium (O pohybe sfér nebeských), ktoré vyšlo až v roku 1543. Nespochybňované sú aj Koperníkove zásluhy na dobových prístupoch medicíny, politiky, diplomacie, obrany proti križiakom i razenia mincí. V cirkevnej správe bol kanonikom, biskupským tajomníkom, kancelárom kapituly a generálnym administrátorom. Vždy rád študoval spisy antických učencov.

"Naše poznanie vyžaduje pripomínať si históriu."

Aj tak pripravil nové myšlienkové smery.

"Človek sa stane starým v tom okamihu, keď stratí svoje ideály."

Koperník zostal verný svojim predstavám aj napriek ťažkostiam súdobého poznania.

 

Hodnota intelektuálnych predstáv

Rukopis KopernikaSyntéza ľudskej snahy po pravdivom poznaní a túžby človeka po harmónii s prírodou vrcholí v jedinečnom okamžiku, keď rozum i vôľa pochopia tvorivý záblesk svojej doby.
 
"Spomedzi hojných a rozmanitých umení a vied, ktoré v nás budia záľubu a sú pokrmom ľudskej mysle, náleží sa podľa mojej mienky zasvätiť predovšetkým tým z nich a tie pestovať s najväčším zápalom, ktoré sa pohybujú v okruhu vecí najkrajších a najhodnejších poznania. Takými sú vedy, ktorí si všímajú zázračné obraty vo vesmíre a dráhy hviezd, ich rozmery a rozpätia, ich vychádzanie a zapadania, aj príčiny všetkých ostatných úkazov na nebi a vysvetľujú nakoniec celé usporiadanie sveta."
 
Mikuláš Koperník bol človekom umu i odhodlania.

 

Celoživotným dielom vzdal hold vede, pravde a humanite. Zanechal mohutné impulzy pre ďalšie pokolenia. Galileo Galilei (ďalekohľadom pozoroval mesiačiky Jupitera a objavil fázy Venuše), G. Bruno (hviezdy sú slnká, vesmír je nekonečný), J. Kepler (tri zákony pohybu planét, 1609- 619), I. Newton (zákony dynamiky a všeobecný gravitačný zákon, 1687), J. Bradley (aberácia svetla - potvrdenie pohybu Zeme okolo Slnka, 1726-1728), F. W. Bessel (premeranie paralaxy hviezdy, 1837-1838) patria k tým, ktorí nielen pochopili veľký odkaz, ale aj potvrdili a doplnili nesmrteľné myšlienky. Mnohé predpoklady, v Koperníkovej dobe nepreukázateľné, zažiarili pomocou prístrojov a meraní ďalších storočí. Úlohou všetkých vied je vzďaľovať človeka od zla, usmerňovať jeho myseľ k väčšej dokonalosti.

Mikuláš Koperník a jeho dielo sa stalo vzrušujúcou kapitolou jedného úseku ľudského poznávania, skúmania postavenia Zeme voči nebu. Nezabudnime na jeho slová:

"... aby sme, zatiaľ čo chceme prebádať oblasti najvyššie, netrpeli neznalosťou vecí nám najbližších a aby sme, v dôsledku tejto chyby neprisudzovali nebu to, čo patrí Zemi."

Dušan Jedinák
 
Obraz autora Jána Matejka Podpis